Obľúbeným športom nič nevytvárajúceho, nezainteresovaného a večne kritizujúceho plebsu sa stalo celoplošné odsudzovanie post-scény, ktorá je vraj plná epigónov, neschopných vniesť do vlastnej tvorby okrem kopírovania prejavu svojich vzorov nič nového, žiadnu pridanú hodnotu. Túto do čoraz širšieho povedomia sa dostávajúcu vetvu tvrdej muziky majú mnohí iba za trendom živenú bublinu, ktorá však, zaujímavé, nie a nie prasknúť. Do istej miery sa im nečudujem a čiastočne im viem dať za pravdu. Že to ale nebude prípad mladej francúzskej formácie AS WE DRAW, je jasné už z prvého počutia. Nakoniec, galský kohút tento rok zjavne nezaháľa a ponúka vysokú kvalitu, čo nebýva zvykom, tak si nadpriemernú produkciu z týchto končín treba vychutnať.
Mladíci sa neboja pre inšpiráciu siahať do rôznych oblastí hudobného rybníka. V ich tvorbe sa snúbia prvky viacerých tvrdých žánrov. Skúste si predstaviť, ako by pri svojej nádherne masívnej ťažkotonážnosti zvuku zneli súčasní CULT OF LUNA, keby trošku kopli do vrtule a požičali si slušnú dávku živelnosti a nepredvídateľnosti od holandských TEXTURES, dokorenenú občasnými technickými finesami, ktoré potešia ucho inštrumentálneho poslucháča. Máte? Tak si to osoľte uvrešťaným, šťavnato afektovaným hardcorovým vokálom, ktorý je sporadicky striedaný melodickým, zväčša zborovým spevom a posypte dynamickou rytmikou, občas provokatívne obohacovanou „Meshuggovsky“ arytmickými zábleskami. Toľko pre síce veľmi hmlistú (ale lepšiu, ako žiadnu) predstavu toho, o čom tu točíme – ostatne, nepokúšajte sa na základe týchto riadkov predstavovať si nič konkrétne už len preto, že mladíci pri prachobyčajnom požičiavaní nekončia - vlastný ksicht a krásna špecifická farba sólovej gitary sú však veci, ktoré oceníte až po čase. Radšej si nastreamujte ukážku pod textom, inak z toho musíte mať zákonite v hlave guláš.
A ten je chutný, tu a tam to dostane grády a jemne zaštípe, vyrazený dych ale nehrozí, a to ani v dobrom, ani v zlom. Vyššie spomenuté ingrediencie sú zmixované tak, aby vždy vynikla iná, avšak ostatné jej zároveň robili vhodné křoví, vďaka čomu nemá príliš veľa priestoru nuda. Keď ku vhodnému rozmiestneniu kratších a dlhších kompozícií prirátame celkovo lakonickú stopáž, ktorá otvára polemiky o tom, či ešte v tomto prípade ide o dlhohrajúci album, zaspať pri tom určite nestihnete a vzhľadom na výbušnejšiu povahu muziky sa o to ani netreba pokúšať.
„Lines Breaking Circles“ nespôsobí na alternatívnej scéne žiadny hudobný puč. Minimálne je však dôkazom, že s post- všetkým možným je treba počítať, pretože napriek zdanlivej existencii akejsi bariéry, majúcej za úlohu brzdiť rozlet a točiť sa v kruhoch, práve tento "rezort" paradoxne vykazuje vďaka spolkom vznikajúcim ako huby po daždi neustály posun, čo má byť možno vyjadrené aj samotným názvom albumu. AS WE DRAW ma na prdel neposadili, no posvietiť si na nich v budúcnosti treba. Pri zjavnej stagnácii kľúčových telies, ktoré pred časom „žáner“ ťahali, môžu byť podobné lastovičky požehnaním. A možno si už nabudúce budeme môcť zakričať bingo. Výborná záležitosť, druhý najlepší debut roka - Bon apetit!
|
