Peter Bjärgö je v undergroundovom svete dark ambientnej muziky pojmom. Rok a pol po vydaní posledného počinu domovskej ARCANY zozbieral kolekciu skladieb, ktoré sa tentokrát rozhodol vydať ako vlastnú sólovku. Trošku považujem jeho konanie za bezpredmetné, pretože oproti svojmu domovskému projektu neprináša prakticky nič nového a hociktorá z deviatich kompozícií by sa napokon mohla objaviť na nasledujúcom albume ARCANY s tým, že by rozhodne nevyčnievala.
Samotné dianie počas takmer 40 minút fanúšik ambientnej muziky určite neoznačí za nudné, pravdou však je, že pochopiteľná absencia ženských vokálov a skutočnosť, že materiál skladal jediný človek, sú príčinou, prečo „A Wave of Bitterness“ nedosahuje impresívnosti Peterovho domovského projektu. Na druhej strane, pokiaľ máte zálusk na príjemný meditačný background aplikovaný na vaše zmysly tesne pred spaním, Peter Bjärgö je zavedená značka, s ktorou nič nepokazíte. Na albume sa striedajú skladby jemné, nútiace napínať sluch a pohybujúce sa na prahu počuteľnosti („Ianua“) a rytmickejšie, s podporou perkusií, topené v ponurých klávesoch, pričom treba pochváliť umiestnenie jeho príjemného, hlbokého hlasu, s ktorého zakomponovaním si zrejme dal dosť roboty. Repetetívnosť je síce patrná, všetko je však v medziach normálu najmä vďaka znesiteľnej dĺžke skladieb.
Navzdory všetkým pozitívam, nahrávka je to príjemná, upokojujúca, podľa mňa však tak trochu zbytočná. Pokiaľ vám reže ARCANA a nevadí vám prakticky nulový posun, smelo do toho. Nemám veľký prehľad o tom, čo sa dialo na tejto scéne minulý rok, ale som presvedčený, že v týchto hlbinách plávali s nálepkou 2009 aj zaujímavejšie veci. Len nájsť a vyloviť...
|
