Arjen Lucassen je človek, ktorý chvíľu bez zmysluplnej činnosti neobsedí. Po skvele prijatom aktuálnom albume AYREON ohlásil začiatkom minulého roka nový projekt s názvom GUILT MACHINE, aby reči koncom minulého leta vystriedali činy. Osobne som nemal pochýb a nahrávku som si kúpil na blind. Už prvé počutie ma utvrdilo v tom, že peniaze nešli do luftu a následné prechádzky „Perfetkným Dňom“ postupne rozkladali akýchkoľvek červíkov pochybnosti. Tento dvojmetrový obor jednoducho predáva svoje rohlíky čerstvé a chutné, už by sme si vážne mohli na to zvyknúť.
Album rozhodne nebol vydaný s úmyslom testovať vaše ušné bubienky. Úvodná „Twisted Coil“ si dáva načas a trvá jej celých 5 minút, než typicky Lucassenovsky zošťavnatie. Jasper Steverlinck je však najistejší práve v jemnejších pasážach, takže niet divu, že tieto majú na disku koňský podiel. Celkovo mi jeho výkon neprišiel nijako zapamätania hodný, časom som si ale uvedomil, že toto je nahrávka, ktorá komplexne zdatného, špičkového speváka nepotrebuje.
„On This Perfect Day“ je pochmúrna záležitosť. Texty, ktoré pripadly bývalej členke STREAM OF PASSION, Švédke Lori Linstruth, sa zaoberajú ľudským vnútrom, pocitmi viny, ľudskou povahou, či žiaľom. Na tieto témy nahovorili náhodne vybrané persóny z radov fanúšikov krátke zamyslenia v rôznych jazykoch, ktoré popri rôznych industriálnych ruchoch môžeme zaznamenať na ploche celého albumu. Spomenuté ruchy sú tu omnoho výraznejšie ako na poslednej radovke AYREON, celkovo však skvele dotvárajú melancholickú atmosféru, ktorá je, ako u všetkého, čo Arjen vytvorí, opäť odlišná od jeho predošlej tvorby.
Lucassen sa tentokrát zahral na sivú eminenciu a hlavnú gitaru prenechal Lori. Holanďan vsadil výhradne na dlhé skladby operujúce v medziach progresívneho metalu/rocku (najkratšia má 6 minút),nezanechávajú však taký pompézny dojem ako v minulosti. Prizvukujem, že to vôbec to nevadí. Miesto toho jednotlivé 10 minút prekračujúce kompozície delí na akési etapy, ktoré majú vždy jasne postavené, rozpoznateľné mantinely, no napriek tomu sa ich občas neboja preskakovať. Jeho šachové partie s nudou majú, prirodzene, jasného a rýchleho víťaza, avšak najmä v prípade, ak ste ochotní pristúpiť na to, že technika nie je tak dôležitá a miesto toho sa viac pracuje na obrazotvornosti poslucháča a emočnej obsažnosti materiálu, s občasným bonusom v podobe krátkeho Lorinho sóla, mimovoľne prechádzajúceho okolo.
Rukopisom jedného z najuznávenejších umelcov na tvrdej scéne je opečiatkovaná každá skladba, avšak kto sa nestotožní s tým, že GUILT MACHINE nie je AYREON, pravdepodobne sa k novému Arjenovmu dielu nedokáže pritúliť. Aj preto nemožno fanúšikovi tohto hudobného mága album jednoznačne odporučiť. Treba sa zmieriť s tým, že sa nejedná o veľkolepú prehliadku orgazmické stavy navodzujúcich melódií a pripustiť, že Arjen to vie aj inak a pootvorí sa vám brána do záhrady vnútorných pocitov a emócií, ktoré si vás s každým ďalším počutím budú systematicky omotávať okolo prstu. Nad svetom GUILT MACHINE je zatiahnuté veľmi často, avšak len preto, aby vás tieto nálady donútili k zamysleniu. A keď cez tú šedú hradbu ťažkých mračien tu a tam prenikne slnečný lúč, uvedomíte si, že jeden okamih šťastia je mnohokrát vykúpený dlhým zármutkom.
|
