Snaživí COMMUNIC to na svojej púti za slávou nemajú jednoduché. Papierové predpoklady na to, aby sa stali objektom pozornosti širšieho power metalového publika majú splnené, technicky sú na tom výborne, nápady sa sypú jedna radosť, zo záhadných dôvodov však z mračna pršať nechce. Je to škoda, pretože títo severania majú na ihrisku prehľad a jedna skladba za druhou na stále aktuálnom, akosi prirýchlo zapadnutom „Payment of Existence“ predstavujú ťažko odvrátiteľné, dobre umiestnené smeče na súperovu polovicu.
Trojica z nórskeho Mandalu na to ide spôsobom, ktorý nemožno neprivítať. Kombinovanie power a thrash metalu s prevahou prvého menovaného, dokorenené nie príliš veľkou dávkou progresu má na dnešnej melodickej scéne plnej epigónov a okato kopírujúcich zúfalcov potenciál zaujať. Pri pohľade na formálne náležitosti albumu sa o mainstreamovejšie povahy môžu síce úspešne pokúšať mdloby, keďže viac ako hodina hudby zahŕňa len osem položiek, hneď úvodná „On Ancient Ground“ však obavy zaženie. Štopkať ponožky nebudete. Spomínané žánre sa na úctyhodnej ploche darí chlapom navzájom preplietať tak, aby poslucháč nestrácal pozornosť.
Kompozície síce nie sú vystavané obzvlášť originálne a do ucha vás priamo nepraští nejaký nekonvenčný prístup, postačí však konštatovanie, že tá muzika jednoducho má gule. Šťavnatý, hustý thrashový spodok tvorí spolu s bezchybnou rytmikou variabilného bubeníka Andersena základ úspechu. Zo zabezpečenej obrany potom do protiútoku aj s prepracovanými sólami prechádza Oddleif Stensland, ktorý pochopiteľne využíva najmä čistý spev a jeho obstojný hlasový rozsah bude žať úspechy najmä v dramatickejších pasážach, kedy sa mení tvár skladby („Becoming of Man“).
Chválim spôsob práce s náladou a intenzitou zvuku. Ako príklad poslúži tretia „Becoming of Man“. Tu je hudobný tok živelnejší, husté riffy režú do živého a Oddleif sa môže za mikrofónom priam rozpučiť, aby zo seba dostal potrebný drive. O chvíľku sa hladina upokojuje počas silne melodickej a pritom nijako vlezlej, jemne melancholickej pasáže. Podobné pochody možno pozorovať aj v baladickej „Raven´s Cry“.
Nórom sa podarila zaujímavá vec. Energickú hodinku totiž možno rovnako hodnotne stráviť cestou v autobuse, podupkávajúc si nedočkavo do rytmu, pritom je však celok dostatočne rafinovaný, záživný a poslucháčsky náročný na to, aby ste sa nenudili ani doma, tri metre od vašej reprosústavy, kde absencia akýchkoľvek rušivých vplyvov ľahko odhalí najmenšie slabiny. „Payment of Existence“ nemá potenciál spáchať nejakú revolúciu v melodických žánroch. Z môjho pohľadu si však pár riadkov zaslúži každá powermetalová nahrávka, ktorá ma ešte vie zaujať, pretože tých je dnes minimum.
|
