Milujem Írov Primordial, takže nebolo šance, že by ma tretí album Dread Sovereign minul. Spevák Alan Averill z Primordial totiž v tejto kapele mimo spevu nahral pre celý opus aj basgitarové party. Album "Alchemical" Warfare priamo nadväzuje na predošlý album "For Doom The Bell Tolls" z roku 2017, takže opäť pokračuje pastva temnými, ponurými a silne atmosferickými rifmi a náladami. Black Sabbath, My Dying Bridge, švédske Memento Mori, hodené do miešačky, dobre premiešané, aby z toho vypadol originálny, ťažko opísateľný temný heavy / doom metal v háve írskych Dread Sovereign.
Z veľmi vyrovnaného materiálu trčia skladby "She Wolves of the Savage Season", "Nature Is the Devil`s Church" a jednoznačne "Her Master`s Voice". Posledne menovaná začína síce ako nefalšovaný Black Sabbath v najlepších rokoch, aby nakoniec udrel silný, podmanivý refrén. Možno sa ktosi zasmeje môjmu prirovnaniu k Hranickému prevedeniu piesne "Zahradní slavnost", ale spevová linka ma skutočne priviedla k šuplíku „starý dobrý Citron“.
"Nature Is the Devil`s Church" je sympatická odpaľovka. Nečakajte žiaden death metal, najrýchlejšie tempo albumu je stredné tempo, ale gitarista Bones sa tu pekne pohráva s vyhrávkami, ulietava si do svojho svetu, aby vypätý vokál Alana umocnil parádny ťah na bránu. Práve v tomto štichu spevák pripomína prejav charizmatického speváka Messiaha Marcolina z Memento Mori.
"She Wolves of the Savage Season" má síce cez desať minút, ale aj vďaka častému striedaniu ultra pomalých a stredných rýchlostí nenudí. I tu je refrén vystavaný nekomerčne, ba až divne, jedná sa skôr o exponované vetné brejky Alana, než o súvisle zaspievané ľahko zapamätovateľné spevy, na aké sme zvyknutí u melodických kapiel, ktoré chcú ihneď zaujať a zaryť sa do mysle. Dread Sovereign to robí po svojom, temne, nekomerčne, zložito, výsostne svojsky a o to je to čarovnejšie. Po viacerých vypočutiach sa vám spevové linky proste naskrutkujú do hudobnej pamäte a podivné melódie s vami pôjdu celý deň, či chcete alebo nie. Nanútené je prchavé, originálne je večné...
Sound kapely je osobitá kapitola. Gitary sú prekreslené, až mala gitarová bedňa neraz v štúdiu čo robiť, aby tón preniesla cez reprák. Zvuk je tučný, old schoolovo moderný, originálny. Žiadna chémia, prikrašľovanie, ale rovnako ako pri Primordial „čo na duši, to na nahrávke - toto sme my, nepotrebujeme kohosi kopírovať, na dakoho sa podobať, znieť ako stovky iných kapiel.“ Paráda.
Posledná pieseň je cover od Bathory, "You Don`t Move Me (I Don`t Give a Fuck") priam v old school black metal Venom zvuku. Nečakane najrýchlejšia pecka ako posledný klinec pre poslucháča, ktorý pred vypočutím celého "Alchemical Warfare" nespáchal samovraždu. Neviete ani prečo a znova stlačíte „repeat“. Hudobná droga, ktorá na prvé vypočutie znie ako prekreslený ťažko stráviteľný chuchvalec sa pretavil v nádhernú temnú perlu.
|
