Bratislavský Randal Club bol v nedeľu večer poslednou zastávkou pestrého konvoja, ktorý to pod hlavičkou Spirit of the Land Tour ťahal naprieč európskymi klubmi niekoľko mesiacov. Popravde, sprievodný polystyrén, ktorý robil s častými obmenami hlavnej hviezde večera křoví, ma nelákal vôbec. Do Randalu ma v onen upršaný večer, trochu chladnejší, než je na túto ročnú dobu zvykom, pritiahla jedna z najoriginálnejších a najpôsobivejších formácii, akými sa svetová tvrdá scéna môže pochváliť. A i keď to na začiatk..
Nadovšetko milujem presne tieto krásne momenty, ktoré zanietenému fanúšikovi hudba prináša. Občas je to totiž presne naopak – nájdete vtedy, keď ani veľmi nehľadáte. V noci musíte počítať ovečky, aby ste od samej radosti z toho, že vychádza novinka vášho obľúbenca, aspoň dokázali zavrieť oči. V očakávaní bohvieakých zázrakov od zavedených značiek, ktoré nikdy nie sú tak horúce, ako spočiatku vyzerajú (čo si odmietame priznať), sa zrazu objaví niečo, čo vyženie z hlavy ono dotern..
Bol to pred tromi rokmi poprask. Detsky naivná vec francúzskeho pôvodu, „Souvenirs D´un Autre Monde“ od „akéhosi Neigeho“ si získala srdcia širokého metalového publika prakticky bez rozdielu príslušnosti či už k jeho extrémnejším, alernatívnejším alebo melodickejším vetvám. Teraz však detské fantazírovanie ustúpilo hĺbavejšiemu poňatiu materiálu. Novinka je ťažšie prístupná, poslucháč má oveľa viac problémov s prenikaním do jej tajomstiev, finálny dojem však za to stojí oproti námahe vynaloženej
..
Týpek, akým je IHSAHN, bude fanúšika tvrdej muziky vždy podnecovať k tomu, aby sa nad jeho hudbou zamýšľal. Pokiaľ je totiž poslucháč v stave, že nemá páru, o čom ten šialenec točí, minimálne neveriacky krúti hlavou a snaží sa v tom experimentálnom chaose nájsť poriadok – to ho na istú dobu zamestná. Ak sa vám, vyvoleným, už medzitým v hlave rozsvietilo, našli ste tú správnu výhybku, cez ktorú sa dá dostať na rovnakú vlnovú dĺžku s týmto individualistom a začali ste si jeho výplody užívať, to vám strata..
Keď tak točím „Nifelvind“ už bohviekoľký raz (dávajúc si riadne načas s recenziou), zakaždým s rovnakým zápalom pre vec a so sústredením, ktoré mi vôbec nerobí problém, nemôžem Fínom ani milimeter zazlievať, že sme nakoniec opäť museli na novinku čakať, tak ako minule, celé tri roky. Nástupca „Ur Jordens Djup“ bol pritom na pláne skôr, no prebudiť sa v jedno pekné ráno s tým, že nám „to chodí dobře, jen to neseje“, hodiť polovicu materiálu do koša a začať znova od piky, to chce koňskú opicu (kocovinu..
Nebudem sa pri tejto príležitosti hrať na mudrlanta a spomínať vyložene diela, ktoré nejakým spôsobom pohli tvrdou scénou. Naopak, jednoducho sa uspokojím s vymenovaním takých, ktoré (spĺňajúc dátumové kritériá) do mňa vyryli hlbokú brázdu a postupne tvorili môj iste obdivuhodný a labužnícky vkus. Skôr ide o akési vlastné memoáre, ktoré ukazujú, odkiaľ kam som sa dostal za prvých 10 rokov, čo mi je metal najmilšou hudbou pod slnkom. Albumy sú bez poradia..
Vsetínska partička, ktorú som spoznal na nedávnom vydarenom vystúpení v Brnenskej Melodke, prišla po nádejnom, nadpriemernom debute „Aftermath“ minulý rok s novým materiálom. Ten sa síce do análov českej metalovej scény roku 2009 zlatým písmom nezapíše, na to je konkurencia príliš veľká, pozíciu v širšej špičke si však „Abstrakti“ určite udržali a „Manifest“ im hanbu neurobí...
ROTTING CHRIST mám zaradených do kategórie zoskupení, ktoré to síce u mňa nikdy prehrané nemali, mimovoľne, nezávisle od vôle ich však kdesi v podvedomí ignorujem, maximálne si uvedomujúc, že sú tu a možno raz... veď kto vie...? Aby sa to zmenilo, musel prísť nový album. Pravdu povediac, vysoko nadpriemerný a na celej ploche príjemne prekvapujúci.
Švajčiari ELUVEITIE v posledných rokoch chytili osudom ponúkanú šancu za pačesy a mohutnejúce zástupy fanúšikov, ktoré im zabezpečili slušnú popularitu, udržujú v strehu zvýšenou frekvenciou vydávania albumov. Po dva roky starej „Slania“, ktorá bola práve z hľadiska stúpajúceho záujmu metalovej verejnosti prelomovým dielom, prišla minulý rok pekná a vkusná odbočka v podobe prvého dielu akustického „Evocation“, ktorého pokračovanie je naplánované ešte v priebehu tohto roka. ..
Snaživí COMMUNIC to na svojej púti za slávou nemajú jednoduché. Papierové predpoklady na to, aby sa stali objektom pozornosti širšieho power metalového publika majú splnené, technicky sú na tom výborne, nápady sa sypú jedna radosť, zo záhadných dôvodov však z mračna pršať nechce. Je to škoda, pretože títo severania majú na ihrisku prehľad a jedna skladba za druhou na stále aktuálnom, akosi prirýchlo zapadnutom „Payment of Existence“ predstavujú ťažko odvrátiteľné, dobre umiestnené smeče na súperovu polovicu...
CALES pôvodne vznikli ako bočný projekt gitaristu ROOT, ktorý domovskú kapelu pred časom definitívne opustil, aby sa mohol venovať práve svojej novej hračke. Line-up okolo neho sa menil dosť často, na novinke však Blackie razí heslo „urob si sám“ a tak „KRF“ predstavuje CALES už iba ako one – man projekt. Pritom to, že nápady pochádzajú len z jeho hlavy, nahrávke nijako neubližuje. Práve naopak, ide možno o najsilnejší materiál aký Blackie doteraz vypustil.
..
Český fanúšik pri pohľade na plán zastávok tohtoročného Paganfestu zrejme s veľkým nepochopením valil buľvy, ostatne, ja som bol na tom podobne, len s opačným emocionálnym vyznením. Tento pohanský hudobný sviatok sa totiž Čechám z mne neznámych príčin vyhol a po sobotnej zastávke vo Viedenskom Gasometri to vzal smer Bratislava. Hlavne v Zlíne to určite niesli ťažko, pretože toto podujatie zvyklo pravidelne vypredávať miestne Masters of Rock Café...
Ak bude partia okolo Adama Michala Darskeho čo dva roky stále sekať takéto prepracované úchvatnosti, máme o kvalitnú muziku postarané nadosmrti. Poľskí bombardéri BEHEMOTH sú včielky naozaj pracovité a ich tvrdá drina im, zdá sa, prináša ovocie v podobe rešpektu a uznania ich nesporných kvalít celosvetovou extrémnou scénou. „Evangelion“ to minulé leto len potvrdil a čo viac, pritiahol k ich tvorbe nových fanúšikov. Muzika skrývajúca sa v drážkach tohto disku s vami (ako už tradične) mocne praští o stenu, ..
Arjen Lucassen je človek, ktorý chvíľu bez zmysluplnej činnosti neobsedí. Po skvele prijatom aktuálnom albume AYREON ohlásil začiatkom minulého roka nový projekt s názvom GUILT MACHINE, aby reči koncom minulého leta vystriedali činy. Osobne som nemal pochýb a nahrávku som si kúpil na blind. Už prvé počutie ma utvrdilo v tom, že peniaze nešli do luftu a následné prechádzky „Perfetkným Dňom“ postupne rozkladali akýchkoľvek červíkov pochybnosti. Tento dvojmetrový obor jednoducho predáva svoje ..
Peter Bjärgö je v undergroundovom svete dark ambientnej muziky pojmom. Rok a pol po vydaní posledného počinu domovskej ARCANY zozbieral kolekciu skladieb, ktoré sa tentokrát rozhodol vydať ako vlastnú sólovku. Trošku považujem jeho konanie za bezpredmetné, pretože oproti svojmu domovskému projektu neprináša prakticky nič nového a hociktorá z deviatich kompozícií by sa napokon mohla objaviť na nasledujúcom albume ARCANY s tým, že by rozhodne nevyčnievala...
Holandská EPICA nikdy nepatrila k tým, ktorým by som s úctou leštil botičky. Iste, pár zaujímavých nápadov by sa našlo a rovnako radi by sme si našli pod perinou aj hrdzavovlasú Simonku, no akokoľvek sa táto partička snaží, ich produkty mi v ušiach znejú príliš kostrbato. Ak sa nájde výnimka v podobe takej „Chasing the Dragon“ z minulého kotúča, táto vždy len potvrdí pravidlo. Keď kapela, ktorú radím do kategórie „vypočuť a založiť“ vydala na jeseň nový album, čakal som len ďalšiu porciu priemerných riffov, utopených ..
Keď som začal tancovať so Smrťou, naša domácnosť ešte mala k internetu snáď ďalej, ako Kolumbus do Indie, a tak nebolo pre mňa jednoduché zaznamenať, že moja obľúbená kapela vydala nový album. Vybrali sme sa vtedy, ja a Smrť, tancovať do Chorvátska a každý večer, skôr než som nadobro zavrel oči, venoval som tejto placke celých 68 minút. Boli to časy, keď som nevedel ani čo je to google, nikto nevisel tri hodiny denne na knihe ksichtov a predovšetkým som sa musel uspokojiť s vlastníctvom zopár..
Štvorčlenné zoskupenie vedené členom NEUROSIS, Joshom Grahamom, formujúce sa v roku 2007 v Brooklyne je presne ten typ umeleckých telies, ktorých sa rodí ako šafranu. Emocionálnosť a atmosferickosť ich hudby rafinovane zabalená v pôsobivom inštrumentálnom teátri, aký však ocenia hlavne post-nadšenci, im dáva náskok celej triedy pred „bežnými“ predstaviteľmi žánru, blúdiacimi v kruhoch a uväznenými v mantineloch, ktoré si pred rokmi sami dobrovoľne postavili. Ako si predstavujem ..
Ten osudný deň si narozdiel od svadobného a iných zapamätám do konca života. Deň D, keď dvanásťročný zasran (dnes familiárne – zasran) začul úvodný riff z „The Wickerman“, sa počíta za jeho najväčší kultúrny šok. Z dnešného pohľadu samozrejme nič prevratné, pre toho ranopubertálneho caparta to však bola prevratná novinka, ktorá mu prevrátila naruby hlavne vkus. Ten zvuk! Bože, ten zvuk! Stále ho považujem za najlepší, aký kedy mali Mejdni namixovaný. Všetko bolo tak heavy, pritom melódia jasne čitateľná ..
Ak má človek príliš veľké očakávania, obvykle sa môže hnusne spáliť. Sú však, naopak, prípady, kedy nič extra nečakáme a snáď práve preto prežívame nasledujúce prekvapenie ešte intenzívnejšie, ako za normálnych okolností. Novinka Arkony patrí do kategórie „naopak“. Prvý kontakt s nahrávkou nebol ničím zapamätania hodný. Ležérne a bez zjavne zvýšeného záujmu som si to nechal prejsť ušami s tým, že navýšenie latky oproti výbornému, dva letokruhy starému „Ot Serdca k Nebu“ neočakávam. ..
Napriek nepopierateľnej kvalite predchádzajúcej nahrávky a rovnako tak patričnej reklamnej masáži sa táto nepredávala podľa očakávaní vydavateľstva a po troch rokoch bolo sakra niečo treba s týmto zrejme nečakaným stavom vecí robiť. No a práve „Virtual XI“ viac ako ktorákoľvek iná nahrávka Iron Maiden dokazuje, že sa ľahšie povie a ťažšie urobí. Nie sú mi známe vtedajšie pomery v kapele, či už vzťahy medzi jednotlivými členmi alebo Iron Maiden versus EMI, keď si však zrátame, že z ôsmich skladieb štyri ..
Pokiaľ mám charakterizovať „The X Factor“ jedným slovom, bola by to zmena. Zmena na poste speváka, kde šancu dostáva vo WOLFSBANE pôsobiaci Blaze Bayley. Blazeov hlas rozhodne nie je schopný (hlavne rozsahovo) merať sa s Dickinsonovým, v tom súhlasím. Že by to ale Mejdnom na tejto konkrétnej nahrávke uškodilo, to ani náhodou. Vďaka istým neblahým udalostiam, ktoré sa medzi „Fear of the Dark“ a „The X Factor“ stali (z nich za najvýraznejšiu a najvplyvnejšiu na celý materiál pokladám rozvod Stevea Harrisa)..
Na „Fear of the Dark“ mám pekné spomienky. Napriek tomu, že sa nedá nazvať najlepším, som si k nemu vytvoril vrelý vzťah. Keď si spomeniem, koľko kníh bolo v mojom prípade poznačených týmto zvukovým doprovodom, najskôr zhodou náhod a postupne už cielene, vždy ma zahreje pri srdci a keď prechádzam touto dvanástkou skladieb dnes, vybavia sa mi prakticky kľúčové okamihy každej z tých kníh. Navzdory istým muchám teda nedám na „Fear of the Dark“ dopustiť. Je to minimálne dôsledok toho, že je to albu..
V poslednom čase sa mi nejako roztrhlo vrece s počinmi od susedov Feferónov. Zásluhu na tom má aj duo, fungujúce od roku 2003 pod tajomne vábivým názvom THE MOON AND THE NIGHTSPIRIT, ktoré vie svojimi neofolkovými hračkami dobre dvíhať náladu a dostať psychiku do potrebnej pohody. Skúsme na chvíľu odložiť naše každodenné modly a prestaňme sa hrať na tvrdých. Vyplatí sa, pretože novinka dvojčlenného maďarského projektu je horúcim kandidátom na nemetalový album roku. ..
"Pokojný večer na vŕšky padal..."
Prísť na trh s kvalitným materiálom, ktorý bude dôstojne stáť po boku predchádzajúceho zárezu, nie je nič jednoduché. Z dnešného pohľadu oceňujem, že si Mejdni uvedomili, že je to skôr nemožné a miesto chytania holuba na streche a sileného hľadania a napodobovania atmosféry "Siedmeho Syna" na to išli inak. Načechraný, syntetizátormi ovplyvnený bombastický zvuk minulých dvoch albumov už Harrisovi zrejme liezol krkom, a tak je ďalší album Iron Maiden zvukovo opäť živočíšnejší, dôraznejší, skrátka a dobre..
23. apríl 1988. „Seven deadly sins, seven ways to win...“ prvý raz zaznelo v gramofónoch tých, ktorí mali to šťastie a na rozdiel od autora článku vtedy už žili. Posledný zásek Železnej Panny pred pádom železnej opony je tak čarovný, že tvorcovia akéhokoľvek fantasy filmu môžu ísť pokojne znova čurať do piesku. Nezabudnuteľná atmosféra za hrubými stenami sa skrývajúcich obrovských prezdobených tajomných hradných siení láka na exkurziu útrobami tohto geniálneho kotúča opakovane a servírovaných 44 minút má vždy..
Po vysilujúcej „World Slavery Tour“ si chlapci konečne mohli dopriať niekoľkomesačného šlofíka, ktorý však rýchlo prerušilo vydavateľstvo s tým, že chce mať čo najrýchlejšie na stole nový album. Dickinson spomína, že album vznikal pod tlakom a nepatrí k jeho obľúbeným. Na mnohých miestach „Somewhere in Time“ to bohužiaľ je vidieť. Ako obaja gitaristi, tak aj Steve Harris začínajú pracovať s gitarovými a basovými syntetizátormi. Kapela sa totiž na takú banalitu akou je rozpočet, už dávno pozerať nemusí, chlapi ..
Prelúdium:
Album, ktorý mám vďaka obalu zafixovaný ako „ten žltý“, ma dlho nechával chladným. Kritika na tom v podstate bola rovnako, pretože svojho času bola „Piece of Mind“ z nepochopiteľných dôvodov prehliadaná a stala sa svojej predchodkyni prakticky nosičom vody. Pritom nové skladby sú zväčša kvalitatívne minimálne na rovnakej (ak nie vyššej úrovni) ako rok starý materiál, ktorý sa však čoskoro stáva kultom a táto skutočnosť možno Číslo Šelmy dodnes vyháňa do väčších výšin, ako by mala...
Nech tu o najklasickejšom a celosvetovo najznámejšom albume Iron Maiden napíšem čokoľvek, bude to mať z dnešného pohľadu rovnaký význam ako podpisovanie mierových zmlúv so Severnou Kóreou. 8 skladieb, ktoré na dlhú dobu definovali tvár heavy metalu. Nesmrteľný míľnik nielen pre kapelu, ale aj pre rock´n´roll v jeho vtedajšej podobe. Netrafím príliš vedľa, keď poviem, že dnes už ide o kultovú nahrávku, do ktorej si laická alebo odbornejšia verejnosť akosi nedovoľuje pichnúť. A ja v tomto..
Neviem ako je na tom obecenstvo nášho zinu, no mne druhé dieťa Železnej stále Panny dodnes neskutočne lezie na nervy a oproti všetkému, čo z jej rodidiel vyliezlo neskôr, je tento disk z mojej strany na míle vzdialený akýmkoľvek pochvalným ódam a je jediným, ku ktorému som si nedokázal nájsť do dnešných dní cestu.
Vlastnému sklamaniu z prvého kontaktu s nahrávkou „Anno Domini High Definition“ som sa v podstate nemal prečo čudovať. Členitosť a komplikovanosť hudby Riverside spôsobuje, že najmä tie dlhšie skladby (nielen) do mňa lezú ako babkin špenát . Keďže aktuálne dielo obsahuje iba 5 patrične dlhých trackov, o zábavu som mal postarané. To je ostatne dôvod, prečo píšem až v momente, keď skalní už musia mať v ušiach otlačenú každú notu a vykopali všetky poklady, ktoré Riverside do novinky ukryli. Niečo vám (ostatným) ..
Platne Iron Maiden boli vždy tie, ktoré som do prehrávača vkladal s odlišnými pocitmi, ako všetky ostatné a vždy som cítil ťažko opísateľné nepokojné vibrácie vo vnútri. Vždy mi pripomenuli, čo pre mňa muzika znamená a vždy mi tak trochu dokazovali, že v nej hľadám čosi iné, ako moji rovesníci a kamaráti, ktorí trávili piatky a soboty po tuc tuc diskotékach v značne nesvätom netriezvom stave. Podivujúc sa nad tým, aké znásilňovanie umenia sú oni schopní adorovať a ako (s prepáčením – odráža to môj vtedajší pohľad na vec..
Vrútili sa do môjho života znenazdajky, bez varovania, tak ako sa bez varovania objaví náhla prehánka v črevách. Zanechali mi v duši kráter, za aký by sa nemuseli hanbiť ani moje dlhoročné srdcovky. Prirútili sa a neprišli s prázdnymi rukami, ale s dielom plným nápadov, ktoré by iní hospodárne upúšťali na celej svojej diskografii. Iste, čo by tak mohlo byť zvláštne na tom, keď sa zmixuje metal, elektronika, ambient a folklórne prvky? Teda až na to, že nám z toho vylezie avantgarda ako blázon, samozrejme. Udivujúce je však na tomto..
"milí posluchači, dámy a pánové.... ....otevřete láhev božolé..."
S druhým albumom prichádzajú v roku 2009 inštrumentálni nemeckí post – rockeri LONG DISTANCE CALLING. Keď som zistil o aký žáner ide, srdce mi poskočilo, lebo poslednou dobou v týchto vodách nachádzam veci, ktoré majú pre mňa valný význam. S LDC to však zasa také horúce nebude.
Alkohol vie byť sviňa a keď ho človek vypije príliš, robí veci, ktoré nemá. Niekto to vyspí, niekto robí bordel, kade chodí a kamarát vtedy vykrikuje oplzlosti na ženské akéhokoľvek veku. Ale prečo práve Alestorm sa musia vtedy rozhodnúť nahrať nový album, to fakt neviem. A čo je najhoršie, dopadlo to presne tak, ako by človek očakával. Katastrofálne...
Dusný vzduch detskej izby sparného augustového popoludnia kulminujúceho leta roku 1968. 4-ročný Karolko objavuje svet. Už tu prejavuje silný záujem o veci, ktoré deti v jeho veku normálne nechávajú na pokoji (vrátane vlastného famfulína). Keď si však z Kindervajíčka vytiahol a poskladal Tutanchamónov sarkofág, bolo rozhodnuté. Karolko sa svojich cieľov nevzdáva ľahko a túžba stať sa archeológom (už vtedy to vedel vysloviť) bola silná. Dnes musí uznať, že osud je krutý, lebo ho ešte stále do Egypta ani raz nezaviedol. ..
Nedávny release nového albumu New Yorkskej progresívnej stálice redakčným dubom riadne zatriasol. Do „rozvášneného“ davu som ráčil hodiť horúci zemiak menom Dream Theater, keďže jeho trajektória mala ale značne „bumerangovitý“ tvar, dopadlo to ako to dopadlo a novinke sa venuje človek, ktorý je bohužiaľ tvorbou pred rokom 2000 nezasiahnutý, tak poprosím brať to na vedomie. ..
My, pod červenou hviezdou zrodení..."
Roky. Niekedy utekajú rýchlejšie ako cigáni od roboty. Niekedy nám to ani nie je dvakrát príjemné (to s tými rokmi, samozrejme). Sú však prípady, kedy, naopak, človek ocení práve ten vyšší počet letokruhov a širší priemer kmeňa. Niektoré veci totiž potrebujú dozrieť ako víno. Aj THE GATHERING dozreli. Po podaní si rúk s Anneke (podľa mňa kontrakt storočia na umeleckej scéne) mala navyše krivka kvality tendencie stúpať takmer kolmo nahor. Čo ostatne „Mandylion“ demonštroval dostatočne. Jeho nasledovník (akokoľvek dobrý) ..
Svetlo baterky sa nenápadne sfarbuje dočervena. Ostáva pár okamihov, kým sa po jaskyni rozľahne všetko pohlcujúca tma, černejšia, než spomienky na hrôzy prežité len nedávno v objatí mrazivej čírej kvapaliny na dne rieky, keď už 21 gramov takmer opustilo telesnú schránku. Uvedomujúc si naplno svoju bezvýchodiskovú situáciu, ocitáš sa v psychicky labilnom a neveselom rozpoložení... ..
Pamätáte sa na ten úžasný závan progresivity, ktorá na staručkom „Frost“ doslova kypela z hrnca? Spoznávate tie hrejivé melódie, ktoré bez problémov prebili akékoľvek náznaky tvrdosti a vyvolávali nostalgické spomienky na detstvo? No, ja teda tiež nie. Jednak sa autor článku v dobe, keď to bolo aktuálne, pokúšal stavať veže z kociek a vraj vyjedal hlinu z kvetináča (nie, už nepestujeme), jednak bol „Frost“ ešte poctivý blackový mazec. Teda niežeby sa dalo pochybovať o poctivosti aktuálneho kúska, tovar je to vskutku..
Schopnosť tvoriť tvrdú (no, tvrdú...) a zároveň krásnu muziku, kde skladby predstavujú rôznorodú paletu nálad a zároveň nadanie preniesť tieto emócie na poslucháča, ktorému to nie je ľahostajné. Jednoducho vedieť svojou hudbou niečo povedať. Toto dnes v umení všeobecne vôbec nemôžeme brať ako samozrejmosť. Život má aj svoje svetlé stránky a traja Íri sa nám to snažia dokázať. ..
Hľa, muzika!
Rukavica hodená doomovým legendám (?)
Na tomto mieste ste podľa prvotného konceptu pôvodne mali čítať čosi o najnudnejšom albume MDB. Ono to ale nie je také jednoduché a zachmúrení Briti mi každým ďalším zárezom dávajú zabrať viac a viac. Tentoraz som tuho zápasil sám so sebou, aby som sa donútil k opakovanému vypočutiu. Síl nebolo nazvyš. No keďže „okurky od pana profesora z Dolan nemůžou bejt kyselý,“ v ústrety novým elégiám ma hnala myšlienka, že sú to jednoducho noví „Bridi.“..
Uplynulú päťročnicu extrémna bizarnosť menom SEPTIC FLESH váľala šunky a partia okolo Sotirisa nám ničím nenaznačovala, že sa ešte niekedy bude niečo diať. Približne pred rokom sa však štvorica Grékov rozhodla, že odolá volaniu boha Dionýsia, chlapi odložili nápoj bohov, poupravili názov na SEPTICFLESH a prišli sa opäť pozrieť k nám, bežným smrteľníkom. ..
Keď Morten Veland opustil rady Tristanie a založil Sireniu, mal v hlave nápadov dosť na to, aby prvé „deti jeho umeleckej fantázie“ dokázali konkurovať mojej nórskej gotickej modle. Ako však roky plynuli, chrbtica sa ohla, vlas zošedivel, výkaly skašoviteli a funkčná degradácia telesnej schránky, typická pre proces starnutia, zdá sa, postihuje aj tú časť tela pána kapelníka, ktorá obvykle sedí na krku. Neviem, kde sedela vtedy, keď sa album nahrával, ale zrejme nebolo všetko s kostolným (ani iným) poriadkom.
..
„Večné kráľovstvo“ je na sklonku roka minulého mojím prvým kontaktom so švédskou formáciou Cult of Luna, akýmsi európskym bratom velikánov NEUROSIS. Rád hovorím, že príjemným a možno predpokladať, že z tejto našej zrážky do budúcnosti niečo ostane.
|
Dnes je 2.5.2025, svátek má Zikmund
|
| Autor Martin |
SPIRIT OF THE LAND TOUR - Bratislava, Randal Club, 30. 5. 2010
|
[01.06.2010] |
|
[21.05.2010] [hodnocení: 8,5/10] |
|
[11.05.2010] [hodnocení: 8,5/10] |
|
[28.04.2010] [hodnocení: 7,5/10] |
|
[18.04.2010] [hodnocení: 8/10] |
NEJLEPŠÍ ALBA PRVNÍ DEKÁDY NOVÉHO TISÍCILETÍ PODLE REDAKTORŮ METAL FOREVER - Martin
|
[15.04.2010] |
|
[14.04.2010] [hodnocení: 7,5/10] |
|
[07.04.2010] [hodnocení: 9/10] |
ELUVEITIE - Everything Remains (As It Never Was)
|
[22.03.2010] [hodnocení: 6/10] |
COMMUNIC - Payment of Existence
|
[17.03.2010] [hodnocení: 7,5/10] |
|
[12.03.2010] [hodnocení: 8/10] |
PAGANFEST 2010 - 28. 2. 2010, Bratislava - Majestic Music Club
|
[04.03.2010] |
|
[03.03.2010] [hodnocení: 9/10] |
GUILT MACHINE - On This Perfect Day
|
[10.02.2010] [hodnocení: 8/10] |
Peter Bjärgö - A Wave of Bitterness
|
[03.02.2010] [hodnocení: 7/10] |
|
[10.01.2010] [hodnocení: 7,5/10] |
|
[24.12.2009] [hodnocení: 7,5/10] |
A STORM OF LIGHT - Forgive Us Our Trespasses
|
[23.12.2009] [hodnocení: 10/10] |
|
[17.12.2009] [hodnocení: 10/10] |
|
[15.12.2009] [hodnocení: 10/10] |
|
[10.12.2009] [hodnocení: 6/10] |
|
[03.12.2009] [hodnocení: 9/10] |
IRON MAIDEN - Fear of the Dark
|
[26.11.2009] |
THE MOON AND THE NIGHTSPIRIT - Ösforrás
|
[23.11.2009] [hodnocení: 8/10] |
IF THESE TREES COULD TALK - Above the Earth, Below the Sky
|
[20.11.2009] [hodnocení: 8/10] |
IRON MAIDEN - No Prayer for the Dying
|
[19.11.2009] [hodnocení: 8,5/10] |
IRON MAIDEN - Seventh Son of the Seventh Son
|
[12.11.2009] [hodnocení: 10/10] |
IRON MAIDEN - Somewhere in Time
|
[05.11.2009] [hodnocení: 7/10] |
|
[29.10.2009] [hodnocení: 9,5/10] |
|
[22.10.2009] [hodnocení: 8/10] |
IRON MAIDEN - The Number of the Beast
|
[15.10.2009] [hodnocení: 8,5/10] |
|
[08.10.2009] [hodnocení: 4/10] |
RIVERSIDE - Anno Domini High Definition
|
[06.10.2009] [hodnocení: 7,5/10] |
|
[01.10.2009] [hodnocení: 8/10] |
THY CATAFALQUE - Róka Hasa Rádió
|
[13.09.2009] [hodnocení: 9,5/10] |
|
[23.08.2009] [hodnocení: 7,5/10] |
LONG DISTANCE CALLING - Avoid the Light
|
[12.08.2009] [hodnocení: 5,5/10] |
ALESTORM - Black Sails at Midnight
|
[07.08.2009] [hodnocení: 3/10] |
KARL SANDERS - Saurian Exorcisms
|
[15.07.2009] [hodnocení: 8/10] |
DREAM THEATER - Black Clouds & Silver Linings
|
[12.07.2009] [hodnocení: 7,5/10] |
|
[07.07.2009] [hodnocení: 7/10] |
THE GATHERING - Nighttime Birds
|
[14.06.2009] [hodnocení: /10] |
|
[10.06.2009] [hodnocení: 9/10] |
|
[05.06.2009] [hodnocení: 8/10] |
GOD IS AN ASTRONAUT - God is an Astronaut
|
[19.05.2009] [hodnocení: 9/10] |
|
[28.04.2009] [hodnocení: 9,5/10] |
|
[19.04.2009] [hodnocení: 8/10] |
MY DYING BRIDE - For Lies I Sire
|
[07.04.2009] [hodnocení: 7/10] |
|
[31.03.2009] [hodnocení: 9/10] |
|
[24.03.2009] [hodnocení: 4/10] |
CULT OF LUNA - Eternal Kingdom
|
[19.03.2009] [hodnocení: 8/10] |