Pamätáte sa na ten úžasný závan progresivity, ktorá na staručkom „Frost“ doslova kypela z hrnca? Spoznávate tie hrejivé melódie, ktoré bez problémov prebili akékoľvek náznaky tvrdosti a vyvolávali nostalgické spomienky na detstvo? No, ja teda tiež nie. Jednak sa autor článku v dobe, keď to bolo aktuálne, pokúšal stavať veže z kociek a vraj vyjedal hlinu z kvetináča (nie, už nepestujeme), jednak bol „Frost“ ešte poctivý blackový mazec. Teda niežeby sa dalo pochybovať o poctivosti aktuálneho kúska, tovar je to vskutku exportný. My len čumíme, kamže sa to Enslaved na púti hudobnou oblohou vybrali. Ich neustály vývoj, tu predpokladaný, tam možno šokujúci, im roky zabezpečuje pozíciu ťahúňov scény a tým pádom moja makovica dosť dobre nechápe doterajšiu absenciu akéhokoľvek príspevku v rubrike recenzií (koniec neplatenej antireklamy, to vodné delo môžete schovať). Ale späť k téme. Kde bolo tam bolo...

...zvuk tam bol príšerný, akýsi rozriedený, čajový. Gitary tu máme to hej, ale sprvu znejú akosi mdlo, amorfne. Grutleho škrek dopĺňal strašne jednotvárny čistý spev a jednotlivé skladby spočiatku chaoticky behali jedným uchom dnu, druhým spoľahlivo a bez zakopnutia zasa von. Inak povedané, lezie to do vás, ako keď máte na obed špenát. Nechápete, čo má na tom byť také úžasné. (Zlom nastane, keď sa dobre vyspíte a kupodivu zistíte, že vám všetko začína do skladačky nebezpečne zapadať. Čo, podotýkam, nechápete znova.)

Po prvotných skúsenostiach s kotúčom som sa musel ešte raz pozrieť na logo a zostavu, pričom ma upokojoval Grutleho charakteristický škrek. Keď ťa tu už mám, milý Grutle, musím povedať, že mám 666 chutí poslať ťa s tým do role strašiť vtáky. Čože to? Čo zasa s trpezlivosťou? Aké ruže? Uff! Teda, že si to ty... Chcel som pôvodne hľadať, „kde soudruzi z NDR...“ ale...

...ale on mal pravdu. I keď aj hluchý počuje, že tento materiál videl black metal tak akurát z pendolína (no dobre, práve bolo v zákrute), doska je to nezávisle na tom krásna, len to chce čas a chuť rýpať sa v nej. Tento kúsok totiž robia zaujímavým detaily, a to tak, že veľmi. Neobjavia sa hneď, treba sa vyslovene zatnúť a hľadať. Aj preto „Vertebrae“ prechádzam už snáď miliónty raz. Časom sa prichytíte ako vám v hlave zostávajú len jednotlivé údery do bicích, slovo z refrénu, či môj obľúbený šepot v siedmej „Center“. Gitary oproti minulosti ešte viac „zmäkli“ a napríklad v trojke „Ground“ pripomínajú Pink Floyd, celkový sound je krištáľovo čistý ako vylučovacia sústava pacienta tesne pred operáciou. Dokonca aj škriekavý vokál je (do)statočne vyvažovaný čistým spevom, ktorého značne pribudlo. Štruktúra skladieb je výrazne progresívna a zrejme práve tu narazí kosa na kameň a fanúšikovská základňa zažije odliv aj príliv súčasne.

Pritom tých, ktorých prsty sa poberú od novinky kade ľahšie, úprimne ľutujem. Spôsob, akým sa Enslaved hrajú s psychikou poslucháča, dvíha z pitevného stola. Nádherné strunné zvukomaľby v úvodnej „Clouds“, strhujúce sóla v „Ground“ a „Reflection“, náhle prívaly optimizmu a eufórie, ktoré otočia takú nepriateľsky ladenú „Vertebrae“ aj mysterióznu „Center“ úplne naruby – aj teraz, keď mám už v ušných bubienkoch pomaly otlačené jednotlivé tóny, nie som sýty takýchto čarovných momentov, a to si na všetky teraz nespomeniem.

Celkovo vzaté tu nenájdeme tak silné skladby, akými boli minule „Entroper, RUUN, či Essence“, ale ani tak vypchávkové ako „Path to Vanir a Tides of Chaos“. Jednoducho „Vertebrae“ nemá hlavnú hviezdu večera, ale je vyváženejší, pomyslenú repku ťahá nielen dedko, ale celá rodina a o to ide. Jedinou výnimkou sa zdá byť tak trochu nedorobene pôsobiaci záver v podobe „The Watcher“. Dvakrát by ma neporazilo, keby sa na casual verzii neobjavil a prístupný by bol iba ako bonus v limitke.

Enslaved rozhodne neprišli s ničím, čo prevráti scénu hore nohami, každopádne kúzlo „Vertebrae“ rastie pomaly a postupne a natláčať si ho opakovane do hlavy je tak zábavné, až to trieska dvermi. K tomu pridajme letné podvečerné posedenie pod altánkom a sledujúc ružovejúci večerný horizont na západe si napokon spokojne priznáte, že „Vertebrae“ je skvelá, hrejivá doska.

www.enslaved.no

Seznam skladeb:
1. Clouds
2. To the Coast
3. Ground
4. Vertebrae
5. New Dawn
6. Relections
7. Center
8. The Watcher

Sestava:
Grutle Kjellson - zpěv, baskytara
Ivar Bjørnson - kytary, klávesy, efekty
Herbrand Larsen - klávesy, vokály
Arve Isdal - kytara
Cato Bekkevold - bicí

Rok vydání: 2008
Čas: 49:07
Label: Indie Recordings
Země: Norsko

Diskografie:
1994 - Vikingligr Veldi
1994 - Frost
1997 - Eld
1998 - Blodhemn
2000 - Mardraum
2001 - Monumension
2003 - Below The Lights
2004 - ISA
2006 - Ruun
2008 - Vertebrae