Je dvanáct let existence v poměru k vydání jediného alba hodně nebo málo? Předpokládám, že slovenští Broken Rain, kterých se tahle statistika týká, tenhle problém neřeší. Jak je zřejmé ze slov basáka Vlada Gálise, Broken Rain jsou prostě stará škola a raději dotáhnou věci svým tempem do maxima, než aby se přizpůsobovali současné uspěchané době. A koneckonců, Vlado naznačuje i to, že poměry v té úvodní otázce by se mohly v příštím roce změnit nejen na straně doby existence kapely, ale i na straně vydaných desek.
Na úvod Tě poprosím, abys vaši kapelu blíže představil.
Sme metalová kapela z Banskej Bystrice na strednom Slovensku a hráme v zložení: Martin Rybár (spev), Filip Prašovský (gitara, vokály), Imrich Šimig (klávesy), Branislav Končír (bicie) a ja, čiže Vladislav Gális (basgitara, vokály).
Skupina Broken Rain má za sebou už dvanáct let činnosti, který okamžik z vaší historie považuješ za nejdůležitější, na který ze zážitků z toho dvanáctiletého období vzpomínáš nejradši?
Dôležitých okamihov bolo veľa: prvá skúška, prvý koncert, prvá vlastná skladba, nahrávanie prvého dema, nahrávanie prvého albumu... Každý z nich mal pre nás v danom čase veľký význam a niekam nás posunul. Zažili sme mnoho vydarených koncertov aj kopu zábavy. Hranie v kapele – to pre nás nie je len hudba samotná, ale aj kamarátstvo, spoločne strávený čas, bláznivé príhody, často nepublikovateľné...(smích)
Jak bys charakterizoval hudbu Broken Rain někomu, kdo o vaší kapele dosud nic neslyšel? Co tebe na tomhle stylu nejvíc oslovuje, jsou nějaké kapely, které Tě nejsilněji inspirují?
Našu tvorbu najradšej označujeme jednoducho ako metal. Inými slovami, hráme hudbu, ktorá je tvrdá, rýchla, energická, ale aj melodická. Ak by sme však silou-mocou chceli škatuľkovať, dalo by sa povedať, že vychádzame z klasického hard rocku a heavy metalu a spájame ho s novšími žánrami ako power metal, progressive metal, metalcore... Čo sa týka nejakých konkrétnych kapiel, ktoré počúvame, je toho strašne veľa a z rôznych súdkov, za všetky spomeniem aspoň Deep Purple, Whitesnake, Iron Maiden, Dream Theater, Pink Floyd, Death, Rush, Nile, Ghost... Konkrétne ja okrem všetkých druhov metalu a hard rocku intenzívne počúvam hardcore, punk, ambient, psybient, downtempo, dungeon synth, dokonca aj starý hip-hop. Keď v skúšobni len tak improvizujeme, občas nám z toho vylezie blues alebo jazz. Ale najradšej hráme metal, to je hudba, ktorú máme vypálenú v srdci a ktorá nás najviac baví.
Určitě je na co vzpomínat i z pohledu toho, s kým jste měli možnost vystoupit na jednom pódiu. Které z těchto setkání pro tebe bylo nejzajímavější a proč? A s kým by sis ještě rád zahrál?
Za celú kapelu môžem povedať, že najväčším zážitkom bolo hrať dvakrát na jednom pódiu s hardrockovou legendou Uriah Heep – prvý raz doma v Banskej Bystrici, druhý raz po pár rokoch v Bratislave. Na obidvoch koncertoch bola skvelá atmosféra a páni z Uriah Heep sa v zákulisí prejavili ako skromní a milí ľudia. Medzi vydarené spoločné koncerty však určite patrilo aj hranie s Blazom Bayleym, bývalým spevákom Iron Maiden, s francúzskou posthardcorovou kapelou Merge alebo s talianskou rockovou kapelou Under A Curse. Pre mňa osobne bol splneným chlapčenským snom aj koncert s kapelou Dereš, ktorú som počúval kedysi ako stredoškolák, keď patrila k najväčším objavom slovenskej heavymetalovej scény. Bolo toho veľa, vďaka spoločným koncertom sme spoznali kopu skvelých muzikantov a dobrých ľudí.
Jak jste se dostali k hraní na zimním stadionu v rámci Evropské hokejové univerzitní ligy a v čem byla tahle zkušenost specifická?
Ponuka prišla od Lukáša Opátha, trénera banskobystrického mužstva UMB Hockey Team, ktoré je držiteľom majstrovského titulu v sezóne 2017/2018. Bol to pre nás ďalší splnený sen, keďže skoro všetci v kapele (s výnimkou čiernej ovce – speváka) milujeme hokej. Vystúpenia na zimnom štadióne boli špecifické v tom, že sme okrem prezentácie našej tvorby zahrali aj úryvky klasických rockových hitov priamo počas zápasov a predviedli sme aj vlastné verzie štátnych hymien, čo bol veľmi príjemný adrenalín. (smích)
Vaše dosud jediné album „Here Comes To Pain“ vyšlo před třemi lety. Jak na tvorbu téhle desky vzpomínáš, co bys chtěl, aby se při tvorbě dalšího alba podařilo zachovat a naopak, o čem víš, že bude nutné se tomu vyhnout? A máte už nějakou představu, jak bude vypadat vaše další nahrávka a kdy byste jí chtěli vydat?
Za prvým albumom si dodnes stojíme. Myslím, že sme ho nahrali najlepšie, ako sa v danej chvíli dalo. Určité špecifikum tohto albumu je v tom, že sme ho vzhľadom na rôzne vonkajšie okolnosti nahrávali dosť dlho a chceli sme naň zaradiť to najlepšie z celej dovtedajšej histórie kapely. V súčasnosti pracujeme na nových skladbách, a ak všetko pôjde podľa plánu, budúci rok by sme chceli nahrať a vydať druhý album. Radi by sme nadviazali na prirodzený a živý zvuk prvého albumu, ktorý patrí medzi naše poznávacie znamenia. Mne osobne na väčšine súčasnej metalovej scény prekáža práve ten sterilný, umelý, počítačový zvuk. Čo sa týka konkrétnych skladieb, chceme poslucháčov prekvapiť, tak prezradím aspoň to, že nový album bude žánrovo zovretejší.
Jak důležité jsou pro tebe texty, považuješ je za nezbytnou součást skladby, jakým tématům se rádi věnujete a proč u vás vyhrála angličtina?
Ako textár si myslím, že texty sú dôležitou súčasťou skladieb a celkovej atmosféry. Po angličtine sme siahli bez nejakých hlbokých úvah – asi tak, ako sa nikto nepýta, prečo Helloween nespievajú po nemecky, Nightwish po fínsky, Ghost po švédsky alebo Jinjer po ukrajinsky. V rámci svojho povolania pracujem s angličtinou aj so slovenčinou a obidva jazyky milujem, pre iné projekty som písal aj slovenské texty, ale tu jednoducho padla voľba na angličtinu. Niektoré texty by sa dali zaradiť do oblasti fantasy a hororu, iné vychádzajú z našich životov, sú o vzťahoch k ženám, o prekonávaní prekážok, o boji s vnútornými démonmi, o hľadaní zmyslu života v chaose sveta...
K prvnímu albu jste připravili i videoklip ke skladbě „Strong“. Jak se díváš na v dnešní době v podstatě nutnost prezentovat se formou videoklipů, jsi příznivcem tohoto trendu? A dočkáme se v dohledné době i nějakého klipu od Broken Rain?
Videoklip ako umelecký žáner mám rád, ale nie som fanúšikom súčasného trendu, keď sa zdá, že kapela musí každú chvíľu chrliť nové skladby a nové klipy, aby sa na ňu nezabudlo. V tomto som stará škola – radšej si počkám na album, ktorý bude mať hlavu a pätu, ktorý bude spájať nejaká spoločná myšlienka. Keď vyjde druhý album Broken Rain, určite k nemu chceme nakrútiť aj zaujímavý videoklip.
Jak jsou na tom Broken Rain s koncertní aktivitou, kde vás je v nejbližší době možné vidět a co nějaký výlet do České republiky, nemáte jej v plánu?
Ako som už spomínal, momentálne sa venujeme tvorbe nových skladieb, preto – a aj vzhľadom na rôzne rodinné a pracovné okolnosti – nekoncertujeme až tak často. V decembri ešte odohráme jeden koncert doma v Banskej Bystrici, to bude asi na tento rok všetko. V Českej republike by sme si zahrali veľmi radi. Možno to vyjde, keď budeme robiť turné k novému albumu.
S jakými ambicemi jste Broken Rain zakládali, co z nich se vám již podařilo splnit a čeho by si s kapelou ještě rád dosáhnul? Jaké mají Broken Rain nejbližší plány?
Broken Rain sme zakladali s cieľom hrať hudbu, ktorá nás baví, a s ľuďmi, s ktorými si rozumieme. To sa nám darí a sme za to vďační. Ak naša hudba osloví aj niekoho ďalšieho, sme len radi. Najbližšie plány sú jasné: nahrať čo najlepší album a predstaviť ho na koncertoch.
A teď už máš obligátní prostor říct to, co bys rád a na co jsem se nezeptal.
Ďakujem za otázky a pozdravujem všetkých čitateľov Metal Forever & Metal Man. Aj vďaka vám to má zmysel. Keep it heavy… keep it metal! (smích)
|
