Po desiatich rokoch vyšiel druhý radový album "Whispering Lies" od slovenskej symfonicko black metalovej kapely Ohen. Nepoznal som ich a o to väčšie bolo moje prekvapenie. Dielo "Whispering Lies", skladajúce sa z deviatich piesní, nie je na pár vypočutí. Obsahuje množstvo detailov, vychytávok a skrytých melódií, ktoré tešia ucho náročného poslucháča a metalových fajnšmekrov. Takých, ktorí si radi dajú muziku na sluchátka a z vypočutia na vypočutie objavujú nové zákutia, nechajú sa opätovne niečím prekvapiť.
Ohen mieša z každého vrecka kúsok, takže ich druhý radový album sa môže páčiť milovníkom atmosferického black metalu, ale vďaka častým ženským i mužským čistým spevom pokojne aj vyznávačom power, heavy alebo progresívneho metalu. Časté zmeny rytmov, nálad a atmosfér vás nenechajú ustrnúť v nepozornosti, kto chce poňať celý rozmer kompozícií, bude musieť byť stále v strehu. Proste lahôdka pre hľadačov...
Album sa teší výbornému zvuku. Trochu mi vadia až primoc chemické, nasamplované bicie, ale uznávam, že ak má vyniknúť všetko to husté spektrum rôznych hudobných nástrojov, ušetrili sa frekvencie, ktoré by živé bicie zabrali a o to viac je sound napriek toľkému navrstveniu nástrojov, samplov, klávesov, huslí a iných inštrumentov čitateľný a prehľadný.
Medzi moje favority z celku patria piesne "Ohen" (vďaka slovenskému textu a parádnemu ťahavému ženskému vokálu, plynúcemu v pozadí), otváracia "Incinerating Reign" (skvelé použitie píšťaly s arabským nádychom – veľmi originálne), "Black Gate" (cynikovská farba spevov, nádhera) alebo "Edge of Nightmares" (parádne vymyslené spevy), ku ktorej trnavský Ohen natočil aj videoklip.
Kým som hral v Lunatic Gods, pokúšali sme sa hrať presne tento druh muziky. Ak by Ohen prišiel s týmto albumom dvadsať rokov dozadu, zavesil by som asi gitaru na stenu. Všetko totiž splnili – techniku, vymakane vymyslené spevy, umne použité netradičné nástroje.
|